Poľsko na Slovensku

1. septembra o 4.45 h vojská Nemeckej ríše začali realizáciu plánu Fall Weiss. Pod týmto krycím menom sa skrýval útok v Poľsko na 1600 km dlhom fronte. Symbolom odporu prvého dňa vojny sa stal vojenský sklad na Westerplatte, ktorý poľská posádka bránila celý týždeň. Velitelia Nemeckej ríše využili v tomto ťažení dovtedy neznámu taktiku bleskovej vojny (tzv. Blitzkrieg). Vzhľadom na veľkú numerickú a technologickú prevahu vojsk Nemeckej ríše, boli poľské vojenské oddiely prinútené ustúpiť hlbšie do krajiny už počas prvých dní vojny. Avšak vďaka úsiliu poľských vojakov, nebol časový plán Fall Weiss celkom zrealizovaný.

Jednotky Poľskej armády kládli zúrivý odpor útočníkom. Najväčším stretom síl bola Bitka pri Bruze, ktorá trvala do 22. septembra. Aj keď sa ukončila porážkou, prinútila Nemeckú ríšu k zmene plánu a oneskorila kapituláciu Varšavy, ktorá sa uskutočnila 28. septembra 1939. Posledné poľské oddiely zložili zbraň 6. októbra 1939, avšak niektoré jednotky naďalej kládli odpor útočníkom. Toho príkladom je Oddelená jednotka poľskej armády pod velením majora Henryka Dobrzańského „Hubala”, ktorá existovala až do polovice roku 1940.

17. septembra 1939 zaútočil na Poľsko jeho druhý sused – Sovietsky zväz. V čase útoku sovietskych vojsk poľská vláda ešte stále bola prítomná na území krajiny a vojenské jednotky naďalej bojovali s Nemeckou ríšou. Nutnosť bojovať aj na východnej hranici dodatočne oslabila Poľskú armádu a zapečatila jej porážku v obrannej vojne roku 1939.

Tak Nemecká ríša, ako aj Sovietsky zväz neplánovali len obsadenie územia Poľska, ale realizovali plán likvidácie jej inteligencie a postupného oslabovania národa.

Už počas prvých hodín nemeckého bombardovania zahynulo veľa civilistov. Nemecká ríša konzekventne realizovala aj plán vyvražďovania poľskej inteligencie v rámci tzn. Intelligenzaktion, ako aj v rámci akcie AB (Außerordentliche Befriedungsaktion). Okupanti začali na poľskom území s masovou extermináciou lokálneho obyvateľstva, ktorá trvala až do skončenia 2. svetovej vojny v roku 1945. Nemecká ríša taktiež realizovala plán program masového vyhladzovania židovského obyvateľstva. Na rozdiel od okupovaných štátov západnej Európy, na území okupovaného Poľska hrozil za pomoc Židom trest smrti.

Na území Sovietskeho zväzu boli Poliaci masovo väznení a deportovaní. Boli nútení k otrokárskej práci v lágroch, kde dostávali veľmi malé porcie jedla, žili v beznádejných životných a hygienických podmienkach a boli vystavení nebezpečenstvu útoku zo strany kriminálnych väzňov.

Prehraná obranná vojna Poľska z roku 1939 neukončila odpor v krajine, ako aj v zahraničí. V krajine vznikli štruktúry najväčšieho v Európe podzemného štátu s vlastnými ozbrojenými silami, parlamentom, súdnictvom a tajným školstvom. Poľská armáda sa taktiež odrodila vo Francúzsku a Veľkej Británii a zúčastnila sa bojov na všetkých európskych a afrických frontoch. Po útoku Nemeckej ríše na ZSSR 22. júna 1941 a podpísaní dohody Sikorski-Majski, vznikli Poľské ozbrojené sily v ZSSR. Poliaci výrazne prispeli k víťazstvu Spojencov a k ukončeniu 2. svetovej vojny. Bohužiaľ rok 1945 nepriniesol Poľsku slobodu. Po konferencii v Jalte bola Európa podelená. Použité Chirchillom vo Fultone spojenie „železná opona“ znamenalo povojnové rozdelenie Európy a zotročenie Poľska, ako aj iných štátov, ktoré sa nachádzali v sovietskej sfére vplyvu. Poľsko znovuzískalo plnú suverenitu až po roku 1989.